VYZNANIE II.
(Sen o láske)
V záplave bezsennej noci
svoj dávny sen som Lune vyslovil,
lásku osudnú, bohyňu nežností a cností,
do náručia nech mi privedie, poprosil,
ako dar nebeský,
Vás, drahá Kráľovná, mi zoslal.
Už pri prvom pohľade
Amorov šíp sa mi do srdca hlboko zabodol,
teraz mi stačí už len zavrieť oči,
Vaša nežná tvár sa mi zjaví,
tak hlboko ma zasiahol,
bozkami Vaše telo na lásku pripravím,
na srdci nehou pier jemne sa zastavím.
Váš pohľad je ako víno,
čo mi hlavu pomúti,
keď sa do mňa zahľadíte,
nie je miesto, kde by som ho necítil,
túžbu vo mne prebudíte,
láska mi je chlebom,
bozky sú mi vínom,
tak napojte ma, moja drahá,
bezodnou svojou láskou i svojím telom.
Vaša tvár mi dušu rozospieva,
vo Vašej blízkosti
stávam sa chlapcom bezbranným,
stratil som síce pojem o čase,
zmysel však našiel som,
navždy sme láskou spútaní,
tak rád by som Vás teraz objal
všetkými nežnými bozkami.
.
.
autor: Eddie W. Nicholas