Trápenie, bolesť, smútok, dôvera, oddanosť, vernosť, vzťahy, ale aj boj o život, o slobodu, o nádej, harmóniu života, to všetko je v nás ľuďoch. My tvoríme dobu, my tvoríme dejiny, čas, všetko okolo nás tvorí človek samotný. Musí to byť Vianočný zázrak, pretože len človek samotný môže všetky negatíva zmeniť v pozitívum. Každý človek má v sebe tu silu zázraku, možnosť premeniť čiernu v bielu, zasadí zrnko úsmevu a vyrastie klások lásky, plody života. Pokiaľ človek to nezmení vždy tu bude chudoba, trápenie, hlad, nenávisť, nesloboda, cenzúra, propaganda, vojny, zabíjanie. Vianočný zázrak je myslený ako zastavenie sa, urobenie hrubej čiary a začať žiť, skutočne žiť,, vážiť si, milovať, usmievať…všetky tie krásne veci, ktoré robia život krásnym a čistým, zázrak v tom, aby sa vravela len pravda, úcta, všetko nazývať pravým menom…je toľko krásy okolo nás a pritom stačí urobiť tak málo. Otvoriť oči a srdce. „teraz však všade vôkol nás žije zázrak Vianočný,“…. tieto dni sú naplnené pokojom a harmóniou. a zázrak v tom, že malo by sa ostať v tomto cítení už po zvyšok života. Ľudia sú k sebe milší, lepší, otvorenejší a čo tak po tomto dni ostať už len taký..ĽUDSKÝ. Netreba sa vyhovárať na dobu, pretože doba nevytvára ľudí, ale ľudia vytvárajú dobu. Sú ľudia, o ktorých sa v dejepise neučí, ale každý jeden z nich svojim dielom prispel k chodu dejín, k chodu krajiny, vojaci za vojny, naši starí rodičia pri stavaní podnikov, slovo, skutky, to všetko ovplyvňujú dejiny. Dejiny národa, dejiny človeka. už samotná akákoľvek pomoc človeku ovplyvňuje dejiny.
Sviatky nie sú o tom, kto komu kúpi drahší či väčší dar, ale o súdržnosti, o harmónii, o pokoji. Každé zapálené svetlo v nás nech značí zrodenie nového života, každé teplo v nás, nech značí zrodenie novej lásky, každá pozornosť
Každý človek by mal začať objektívne pozerať na život, bez obalu. Každé otvorené oči a otvorené srdce majú šancu pozmeniť k lepšiemu život nielen svoj, ale aj životy iných. Netreba nikdy v živote čakať na to kto urobí zmenu, ale vždy začať sám od seba. Ak chcem niečo zmeniť a verím v to, urobím, aj keby som stal sám proti celému svetu, ak viem, že môžem urobiť dobro.
Každý z nás v sebe nosí krok ku slobode, k šťastiu. Stačí len veriť a vykročiť vpred. Ten, kto sa bojí ísť za svojím šťastím, vždy bude nosiť v sebe veľa pochybností a tie ho budú ničiť.
Ľudia by sa mali milovať, vážiť si jeden druhého, ochraňovať pravdu a spravodlivosť, rovnoprávnosť, rešpektovať jeden druhého, mali by prejavovať skutočnú lásku a skutočné hodnoty každý jeden deň a nielen jeden deň v roku. Je krásne ak milovanej osobe len tak muž kúpi kvety, alebo sa navzájom spontánne pobozkajú či objímu, alebo…spontánne vášnivo pomilujú. Je rovnako dôležité pomilovať fyzicky ako duševne. Je toľko prejavov lásky koľko je hviezd na nebi. Prejavovať lásku, city a otvárať svoje vnútro je rovnako dôležité ako dýchať vzduch. Spontánny darček, objatie alebo aj také vypočutie a pochopenie dokáže zvrátiť sled udalostí. Viete aké je to krásne ak niekomu len tak pomôžete s nákupom, viete aké je krásne urobiť každý deň aspoň jeden dobrý skutok. Ak otvoríte svoje srdiečka, týmto len pritiahnete ďalšie otvorené srdiečka a začnete napĺňať nielen svoj život, ale aj život iných. Je hlúpe rozdeľovať sa na malé skupinky, keď v skutočnosti existujú len dve skupiny… živé (ľudia, zvieratá…) a neživé (kamene….). Ale verte, že aj v tom chladnom kameni pulzuje život. Niekedy viac ako v človeku. Všetko to čo potrebujeme ku kvalitnému duševnému životu máme v sebe. Stačí len otvoriť srdiečko a myseľ a samo to pôjde von. Jeden človek nedokáže zmeniť svet, ale ak každý jeden urobí niečo, dá sa zmeniť aj to, čo iní považujú za nemožné.
Objímam vás a ďakujem za každého človeka, za každého z vás, ktorí veria pravým a čistým hodnotám života.
A na koniec by som použil citát „Vyhrať s boj mlynmi sa ale dá. Aj keď vietor bude akokoľvek silno fúkať, každý mlyn sa dá zastaviť.“