Prednedávnom som zháňal jedu knihu a dostal som sa na internetovú stránku nemenovaného bratislavské antikvariátu. Popritom ako som listoval stránkou mi ukázalo nové knihy, ktoré dostali do predaja. Jedna z nich ma veľmi zaujala. Čítal som ju ako ešte ako malý chlapec a priznám sa, že vtedy som mal z nej úplne iný dojem a aj osoh, ako mám doteraz. Bohužiaľ. Žil som v dobe, kde rodina bola na prvom mieste. Ľudia mali pokojný život, jeden si vážil druhého, hodnoty života a hodnoty človeka neboli degradované, dehonestované a utláčané, rodičia mi nechodili zničený a strhaný domov. Ale vrátim sa k tej knihe. Dnes som ju začal čítať knihu a aj som ju celú prečítal. Nedalo sa mi od nej odrthnúť. Kniha sa volá “Reportáž spod šibenice”. Fascinujúce čítanie človeka, ktorému záležalo na ľuďoch, na živote a ten svoj obetoval pre blaho ďalšej generácie. Fascinujúce čítanie o človeku, ktorý nikdy nevedel, kedy odbije jeho posledná hodina a celý čas žil s predstavou, že otvoria sa dvere na jeho cele a popravia ho.
Neviem si pomôcť, ale nemusím ani veľmi perzonifikovať a ak si odmyslím, že sa to odohrávalo pred 70 rokmi, veľmi mi to pripomína túto dnešnú dobu. Prenasledovanie, diktatúra, mučenie, hlad, pokusy o prevrat a nastolenie slobody. Čítal som veľa o histórií Slovenska a v kľude a bez emócií môžem prehlásiť, že jediné čo zmenilo, sú spôsoby šikanovania obyvateľov. Vždy bol nejaký “gauner”, ktorý sa chcel zmocniť vlády a vždy tam bol odpor. Kde je + zákonite musí byť aj – . Je to vždy len a len na ľuďoch ako a kam sa generácia dostane. Ak vidím “zlo” a nepostavíme sa mu tvárou v tvár, “zlo” sa začne rozmáhať a jeho chápadlá dostanú väčšiu silu. Lenže toto “zlo” sa kŕmi jedine ďalším “zlom” a konkrétne tým, čo je v nás. Ak niečomu neveríme, ak niečomu nechceme rozumieť, ak nemilujeme, ak nevidíme, ak sme skeptický….toto všetko a aj iné spôsoby života, znásobujú silu “zla”. Je to jeho potrava. Človek nepotrebuje oči, aby videl, čo sa v skutočnosti deje. Pravú tvár uvidíme až vtedy, keď oči zavrieme a vtedy bude silnejší iný vnem. Doslova sa znásobí. Viem to podľa seba. Ak chcem vedieť viac o niečom, zatvorím oči a načúvam. Sluch, počúvanie ušami a počúvanie srdcom. Ďakujem, že ste si to prečítali priatelia. Prajem všetkým krásny a naplnený večer. A posielam objatie. Uzavriem to citátom “ Len ten, čo sa narodil ako bubon, bude celý život mlátený a bitý.”
autor: Eddie W. Nicholas