Oblečiem si nehu

OBLEČIEM SI NEHU

Oblečiem si nehu
a len tak si vyrazím do ulíc života,
hladný po objatí a smädný po láske,
hľadať tú najčistejšiu krásu,
tú krása, ktorá je očiam ukrytá,
vydám sa oproti najnežnejšej z nežných,
v rúchu pestrejšom než paleta maliarova
namaľujem na nebo tvoj čarokrásny portrét,
v parku, pod topoľom,
posadím sa na lavičku opustenú,
kde milenci noc poslednú
vo farbách lásky v sebe zaľúbenie našli,
kde v nemom tichu
slová v očiach písané si vraveli,
na lavičku, kde navždy svoje mená vyryli,
a možno raz…
.. keď nadíde ten čas,
a ty povieš svoje „Áno“,
pod rúškom tmy,
perami zovretí,
oddávajúc sa ľúbeznej života kráse,
snivou dušou nežnom objatí,
ja vyryjem aj tie naše.