VOĽBY – AKÉ JE DOLEŽITÉ ÍSŤ VOLIŤ, KAŽDÝ HLAS JE DOLEŽITÝ alebo ZLO SA SAMO NEPORAZÍ

13. februára 2020, Eddie W. Nicholas, História vs politika

Niektorí z nás sa pred každými voľbami pýtajú, či ísť voliť a či nie. Nechutenstvo z politickej situácie, smerovanie krajiny do záhuby, nefungujúce právo, korupcia až šialených rozmerov a nikto nebol doteraz odsúdený. Veď komu by sa aj chcelo. Správy plné násilia, trestných činov, bolestivých situácií.

Viem to sám na sebe aké je ťažké presvedčiť ľudí aby išli voliť. Frustrácia a vôbec nechuť stále niečo dookola riešiť, pretože vždy sa nájde nejaká „sviňa“, ktorá chce len niečo rozpútať. Každá doba nám ukladá výzvy a my musíme vtedy konať a riešiť. A momentálne sme na veľkom rázcestí. Nečinnosťou sa zlo samo neporazí, nečinnosť ju len podporuje.

Každý z nás má veľkú moc, samotný človek je ten najsilnejší článok v reťazi spoločnosti. Ale len tí, ktorí chcú niečo zlikvidovať, tvrdia pravý opak, pretože panuje sa ľahšie, keď sa národ rozdrobí. Treba ísť voliť, pretože je to naša morálna, ľudská povinnosť. Voľby by mali byť dané zákonom. Voliť nie je len právom člena spoločnosti, ale malo by to byť aj zákonom jeho vlastným. Hrdo sa hlásiť a hrdo dať svoj hlas. Netreba riešiť to, čo si kto bude o kom myslieť, netreba riešiť to, koho po ceste stretneme, ale to, kto bude za nás pracovať, na koho pôjdu naše dane, kto bude za nás zodpovedný a na koho sa vždy môžeme obrátiť. Ja viem, trošku ilúzia, ale je len na nás, občanoch, ako k tomu pristúpime. Či pôjdeme cestou nečinnosti, alebo ako hrdý občan Slovenska pôjdem k voľbám.

Zlo bude vždy len zlom, nech ho akokoľvek inak v mysli nazveme. Neexistuje menšie či väčšie zlo. To má veľa podôb, ale len jedno meno. ZLO. Tváriť sa, že to zlo sa ma netýka, je naivnou hlúposťou, pretože to ZLO človeka vždy dobehne.

Keď vidím dejúcu sa neprávosť a nič s tým neurobím, príde čas, kedy tá istá neprávosť vojde aj pred moje dvere, ale už nebude klopať, ale vtrhne dnu, pretože som ju nezastavil, keď som ju mal možnosť zastaviť. Vtedy, ale už môže byť príliš neskoro, aby sa s tým dalo niečo bezbolestne urobiť.

Ak sa človek začína báť pozrieť pravde do očí, nikdy nezvíťazí nad zlom a nikdy nepozná pocit skutočnej duševnej slobody.

Každý jeden hlas je dôležitý milí priatelia. Každý jeden hlas pre naše milované Slovensko. Nikto za nás nič neurobí. Jediný, kto môže život zmeniť sme my.

Za seba, za rodinu, za deti, za vlasť, za lásku, za hrdosť a tradície, za Slovensko…proste za nás, Slovákov a všetkých Slovanov. V hrudi nám bije Slovanské srdce a žilách koluje Slovanská krv.

A nezabudnite, že:

Líška mení srsť, nie zvyky. Vulpes pilum mutat, non mores.