GUSTÁV HUSÁK – 18.11.2020, 29. výročie odchodu veľkého človeka, alebo 10 sviečok pre posledného skutočného prezidenta
(„Ja tento národ musím zachrániť, aj keby mi mali všetci napľuť do očí.“ )
Dnes, 18.11.2020 uplynulo už 29 rokov odkedy tento muž odišiel na večnosť. Muž, ktorý miloval svoj ľud, ktorý sa zaslúžil nielen o ekonomický, ale aj morálny rozmach krajiny. Krajiny, kde ľudia mohli radi žiť. Krajiny, kde podľa Ústavy mali všetci nárok na prácu, na bezplatné školstvo a bezplatné zdravotníctvo, kde bol pokoj, mier, kde si ľudia vzájomne pomáhali. Kde bola vľúdnosť medzi ľuďmi, kde nemali strach o prácu, kde neexistovali exekútori, kde mali všetci doslova zadarmo aj bývanie.
Dňa 18.11.1991 zomrel náš pán prezident JUDr. Gustáv Husák CSc. a zároveň aj posledný prezident, ktorému záležalo na ľuďoch a krajine. Ja osobne mu ďakujem za prežité krásne a bezstarostné detstvo. Za časy, keď sa rodičia nebáli o deti púšťať ich samotné hrať sa na ulici. Za školstvo, kde nám nielen dávali vzdelanie, ale učili nás aj ľudskosti. Kde rodičia nemuseli mať prácu navyše, aby zabezpečili vzdelanie svojim deťom a kde sa rodičia nemuseli zadlžovať, aby deťom mohli kupovať pomôcky a zošity do školy.
• Vracia sa mi spomienka do detstva, keď som chodil ešte do školy, jeho portrét bol na stene. Jeho milá a vľúdna tvár zdobila stenu každej triedy. A boli sme hrdí. Pamätám si ho ešte aj z prvomájového sprievodu ako nám kýval a stále sa usmieval. Z jeho ľudskosti a múdrosti by sa dalo učiť.
• Muž, ktorý stál na čele SNP, muž vzdelaný a múdry, muž, ktorý nielen hovoril, ale išiel aj príkladom. Vždy keď vidím jeho portrét napadne mi len jedno – šťastné a pokojné detstvo v mieri. Ja mu za to ďakujem, že som si mohol vyskúšať aký krásny a pokojný dokáže byť život.
• Každá doba má svojich hrdinov a Gustáv Husák je hrdinom rokov 40-tych a aj 80-tych, kedy za jeho vlády bývalé Československo vyletelo na výslnie krajín a to nielen krajín tzv. východného bloku.
• Ani jeden z novodobých „politikov“ neurobil toľko pre krajinu ako on. Ani jeden z „politikov“ nemá taký rétorický prejav a ani jeden mu nesiaha ani len po podošvu. Od roku 1990 sme nemali ani len jedného „politika“ ktorý by pracoval pre Slovensko, pre národ. Každý len kradol, rozpredával a raboval to, čo sa za socializmu vybudovalo. A doteraz z toho, čo sa vybudovalo za socializmu, žijeme. Novodobí boli a stále sú len a len nositelia mandátu.
• Každý z nás má niečo z tohto pána, veľa z nás je tzv. „husákových detí“ tak spojme to najlepšie, čo sme sa naučili a spoločne dáme krajine nový šat a vráťme hodnoty tam, kam patria a to do našej zeme, našich rodín, našich detí, nech starí rodičia, ktorí bojovali za mier môžu byť na nás hrdí a naše deti a ďalšie generácie si môžu povedať „ĎAKUJEME TEJTO GENERÁCII, ŽE TO NEVZDALI“.
Zapálil som na jeho hrobe 10 sviečok:
1. sviečku za mňa, ako osobné poďakovanie mužovi za to, že som mal možnosť prežiť život pokojný, bez stresov. Život, kde nás na škole nielen učili, ale učili nás byť aj vľúdnymi a ľudskými.
2. sviečku som zapálil za moju rodinu, priateľov a priaznivcov mojej FB stránky: Mariána a jeho rodinku v BŠ, za Martina, za Anku, za Vierku, za Mariku, za Zuzku, za Rudolfa, za Soňu, za Jalala, za Jozefa.
3. sviečku som zapálil za mier, v ktorom sme žili. Mali sme pokojný život, bez pandémií, bez strachu, čo bude zajtra.
4. sviečku som zapáli ako poďakovanie za vzdelanie, ktoré sme dostávali. Na školách nás nielen vzdelávali, ale učili nás aj slušnosti, pokore, ako byť dobrým človekom.
5. sviečku som zapálil za starostlivosť, ktorú sme dostávali. Práca, vzdelanie, školstvo, zdravotníctvo, pohraničiari, učitelia….tí všetci sa starali, aby sme pokojne mohli žiť
6. sviečku som zapálil ako poďakovanie, že verili ideálom, pracovali pre ľudí, pre blaho národa, že vydržal útoky, že vydržal to všetko, čo bolo na ňom napáchané a aj tak ostal dobrým človekom.
7. sviečku som zapálil za ľudskosť, ktorú vyžaroval, za dobro, ktoré v ňom bolo a ktoré okolo seba nielen rozdával, ale za neho aj bojoval.
8. sviečku za lásku k vlasti, národu, ku krajine, za hrdosť Slovákov, Čechov a aj všetkých Slovanov, ktorú nás učili. Učili nás byť hrdými na krajinu, na predkov, na starších, ako je dôležité byť jednotní
9. sviečku som zapálil za všetkých, ktorí ho obdivovali a aspoň mysľou dnes boli pri jeho hrobe vzdať mu úctu a poďakovanie.
10. a poslednú, desiatu sviečku (pri jeho portréte), ako ospravedlnenie za to, že sme neverili o čom je v skutočnosti kapitalizmus. Aj keď nás pred ním vyvarovali. Tak nám prepáčte ak ešte môžete.
A na záver 3 výroky JUDr. Gustáva Husáka:• „Ja tento národ musím zachrániť, aj keby mi mali všetci napľuť do očí.“
• História bude raz hovoriť veľmi jasne a adresne. Fyzické i duševné sily človeka majú svoje hranice. Sem-tam sa podarí výnimočne túto hranicu prekročiť. Aj to iba vtedy, keď do slova a do písmena odhodláš sa ‘radšej nebyť, ako byť otrokom’ lží a podvodu.[2]
• V dejinách českej a slovenskej spoločnosti boli obdobia, keď ľudia vylezú zo svojej obvyklej kože, nájdu pôvodný zmysel veľkej spoločenskej myšlienky a ideálu, zmysel osobnej statočnosti, oprášia ich, vytasia za ne meč! Ak sa človek zaoberá prevratnými rokmi v dejinách národa a štátu, rokmi veľkých utrpení i veľkých nádejí, je uchvátený tým, koľko neosobného sa v ľuďoch nájde, koľko obetavosti a nezištnosti, ako veľkosť a hrdinstvo človeka ide ruka v ruke so skromnosťou a nenáročnosťou. Ako osobné splýva so spoločenským. Rastie človek ako stavebná jednotka spoločnosti a na svojich ramenách nesie i spoločnosť k vyšším stupňom. Keď skúmame dejiny, nachádzame v nich dosť mien, pri ktorých iba titul a hodnosť čosi hovorí; za leskom titulu je však prázdnota. Sú to čierni pasažieri histórie. A nájdeme i iné postavy, hoc aj bez štátnych titulov a hodnosti, v ktorých akoby sa stelesnila problematika doby, ktoré sú symbolmi potrieb, bojov a ilúzií svoje spoločnosti, sú míľnikmi na vývinovej ceste svojho národa. Takouto svetovou postavou v slovenskej histórii je Ľudovít Štúr .
autor: Eddie W. Nicholas – V Bratislave 18.11.2020 – 19:00 hod