Eddie W. Nicholas

Voniaš lúkou i svetlom,
voniaš láskou i teplom,
voniaš dúhou i rosou,
voniaš láskavým bozkom,
voniaš lúčnym kvetom,
tak rád si k tebe privoniam,
šťastný som, keď tvoju blízkosť cítim,
keď viem, že nablízku ťa mám,
vtedy sa tvojou vôňou opájam,
ako lupene panenskej ruže
šiat ťa nežne zbavujem,
tak rád si k tebe privoniam,
v tvojej kráse sa opíjam,
voniaš i pohľadom nevinným,
keď sa spolu milujeme,
voniaš kvietkom nebeským.
.

Ráno, keď sa prebudíš,
keď ešte v driemotách
vo svojich snoch blúdiš,
vidím ťa vedľa seba,
vtedy pociťujem šťastie
a veľký pokoj na duši,
keď sa však jemne pritúliš,
cítim vôňu omamnú,
vidím ženu nádhernú,
vtedy voniaš po snežienke,
čo v trblietavej tráve
za životom svoju hlávku obracia,
ako slnko nežnosťou lúčov ťa pohladím,
nežným bozkom si ťa prebudím.
.

Si tým kvetom najkrajším,
neodtrhnem ťa,
nepotrebujem ťa vlastniť,
len jemne a nežne sa k tebe nahnem,
privoniam a potom ťa zľahka ochutnám,
len pery na telo priložím,
mám rád tvoju vôňu,
stále ju v sebe cítim,
aj keď osamote zaspávam,
keď okolo mňa prejdeš,
cítim vôňu života,
veď si môj kvietok milený,
ľúbezný a vysnený,
ktorý denne zalievam,
tak rád sa tvojou vôňou opájam.

autor: Eddie W. Nicholas (c) 2015