Eddie W. Nicholas

SPOMIENKA DO DETSKÝCH LIET
.
Občas snívam, tak rád v oblakoch lietam,
niekedy sa v spomienkach,
len tak ledabolo,
len tak v tichu večernej sviečky,
do náručia minulosti vraciam,
do časov, do detských liet,
keď rodina i priatelia
bol môj celý svet,
keď žili sme len pre zábavu,
veď nič viac som ani nepotreboval,
a čo už viac mi bolo treba,
len trošku toho a trošku tamtoho,
úsmev a výskanie, pokoj a objatie,
ach moji drahí priatelia,
tak veľmi som to miloval,
to bolo skutočné srdca zahriatie.
.
Rodina, základ šťastného života,
úsmevy a pokoj na perách,
objatie vo dverách, spoločná večera,
rozjímanie nad dňom, čo všetko sme prežili,
ochotne sme sa aj o posledné
vždy radi delili.
.
Teraz pri spomienke sa mi zdá,
že aj nebo bolo modrejšie,
či voda priezračnejšia,
hladina života rozhodne pokojnejšia,
dokonca i vzduch bol slobodnejší,
tú krásnu spomienku v tichosti v sebe strážim,
blaženosťou do liet dávnych tak rád sa vrátim,
spomínam s láskou na každý môj detský deň,
nikomu nedovolím vziať mi môj sen.
.
.
autor: Eddie W. Nicholas  (c) 1.6.2016