Eddie W. Nicholas

RODNÝ JAZYK

(modlitba materinskému jazyku)

Slasť, ktorá myseľ opije,

láskavou krásou milých slov pohladia dušu človeka,

ľúbivé slová zo srdca sa razia a

svojou krehkosťou stvorenou

sťa z útrob duše milujúcej prenikne a pohladí,

dotkne sa miesta uboleného a nedovolí viac nariekať,

v krvi rodnej hrudi splodenou,

vytvárajú sťaby obraz krásy nebeskej,

náš poklad večný,

náš rodný jazyk,

najnežnejší z nežných.

V božích rukách Slovana stvorený,

údel láskavosti mu sudičky dopriali,

až na večnosť milovať,

až na večnosť ľubozvučnými slovami srdcia otvárať,

každé srdce bez rozdielu muža i ženy,

snáď  i v žule bez života oheň  sa rozhorí,

vonia ako čerstvý chlieb v láskavých rukách matky,

chutí ako ranný nektár, čo pod Kráľovou hoľou roj včielok zanechal,

nepobije, nezabije a vždy život i nádej do očí vráti.

Rodný jazyk,

sťa kvet v lúke jarnej rozkvitnutý,

čo prenikol do najtajnejšej hĺbky každého z nás,

nie je krajší jazyk sveta tohto ako náš slovenský,

zamatová mäkkosť, čo zabára sa až pod kožu,

čo skrýva sa v ňom posolstvo Chalupku, Štúra i Hodžu,

čo ľúbiť nás učia už od útleho detstva,

milovať nektár, ktorý splodil a obrodil slovanské srdcia,

náš rodný jazyk,

náš poklad večný,

zavrieš oči a pohladí ťa jazyk rodný,

jazyk slovanský

jazyk najnežnejší z nežných.

autor: Eddie W. Nicholas

v Bratislave 14.9.2021 – 20:04