RODNÝ JAZYK
(modlitba materinskému jazyku)
Slasť, ktorá myseľ opije,
láskavou krásou milých slov pohladia dušu človeka,
ľúbivé slová zo srdca sa razia a
svojou krehkosťou stvorenou
sťa z útrob duše milujúcej prenikne a pohladí,
dotkne sa miesta uboleného a nedovolí viac nariekať,
v krvi rodnej hrudi splodenou,
vytvárajú sťaby obraz krásy nebeskej,
náš poklad večný,
náš rodný jazyk,
najnežnejší z nežných.
V božích rukách Slovana stvorený,
údel láskavosti mu sudičky dopriali,
až na večnosť milovať,
až na večnosť ľubozvučnými slovami srdcia otvárať,
každé srdce bez rozdielu muža i ženy,
snáď i v žule bez života oheň sa rozhorí,
vonia ako čerstvý chlieb v láskavých rukách matky,
chutí ako ranný nektár, čo pod Kráľovou hoľou roj včielok zanechal,
nepobije, nezabije a vždy život i nádej do očí vráti.
Rodný jazyk,
sťa kvet v lúke jarnej rozkvitnutý,
čo prenikol do najtajnejšej hĺbky každého z nás,
nie je krajší jazyk sveta tohto ako náš slovenský,
zamatová mäkkosť, čo zabára sa až pod kožu,
čo skrýva sa v ňom posolstvo Chalupku, Štúra i Hodžu,
čo ľúbiť nás učia už od útleho detstva,
milovať nektár, ktorý splodil a obrodil slovanské srdcia,
náš rodný jazyk,
náš poklad večný,
zavrieš oči a pohladí ťa jazyk rodný,
jazyk slovanský
jazyk najnežnejší z nežných.
autor: Eddie W. Nicholas
v Bratislave 14.9.2021 – 20:04
Kde se bere ta nenávist k všemu co je... ...
Kde se bere ta nenávist k všemu co je... ...
Opäť nepochopilo ...
Je mi tě líto nenávidíš slovensky jazyk a... ...
Musím konštatovať, že ani tá čeština ti veľmi... ...
Celá debata | RSS tejto debaty