Založ si blog

Slavín

SLAVÍN,
miesto večného odpočinku skutočných hrdinov, ľudí ktorí obetovali to najcennejšie čo mohli dať, svoj život. Od začiatku vojny trpeli, hladovali, strachovali sa o svoje rodiny a ich rodiny sa zase strachovali o nich. Putovali na neznáme miesta, o ktorých možno nikdy nepočuli a predsa išli. Aj keď mali strach, išli každý „За Родину“, za rodinu, za vlasť. Mali spoločného nepriateľa a nepýtali sa, proste išli. Nikto z nich nechcel zomrieť. Každý z nich chcel milovať a byť milovaným, budiť sa vedľa svojej lásky, v náručí svojich blízkych, svojich detí. Pomaly starnúť, vidieť vyrastať svoje deti svoje vnúčatá, opatrovať ich a starať sa o ne, učiť ich o živote, ale aj o kvetoch, o vode, loviť ryby, učiť o prírode, variť…proste užívať si život. Nikto z nich nemal v pláne zomierať taký mladý a ďaleko od svojej rodnej hrude, rodnej zeme. Túžili žiť naplnený život láskou a rodinou.
 
Prednedávnom som sa opäť išiel prejsť na Slavín, pre mňa osobne veľmi silné miesto Bratislavy a veľmi silné miesto našej histórie, na ktorú by sme nemali nikdy zabúdať. Vraví sa, že história je ako koreň stromu, keď ju zabudneš polievať /pripomínať si ju) strom vyschne a to platí o všetkom. Taktiež sa vraví, že národ, ktorý nepozná históriu, bude ju musieť prejsť ešte raz. Celú a so všetkým, čo zažili aj iní, druhí, veľakrát nevinní ľudia.
Múdrosť, ktorú nám dávali naši starí a prastarí rodičia nosíme v sebe, aj keď určité osoby (resp. občania) by to chceli najradšej potlačiť, zastaviť, zmazať. Vštepovali nám lásku k vlasti, ku skutočným hodnotám života. Slavín bol postavený ako večný pamätník našej minulosti, aby sme nezabúdali a poučili sa z minulosti a nedovolili, aby sa história opakovala. Slavín bol postavený na pamiatku tých, ktorí položili svoje životy za nás, za našu krajinu, našu slobodu. Slavín bol postavený tak, aby ho bolo vidieť už z diaľky a nezabúdali sme na tých, vďaka ktorým žijeme v mieri. Uctiť si ich je to najmenej čo môžeme pre nich urobiť. Každý rok tam chodia položiť kvety potomkovia tých, ktorí sú tam pochovaní. Väčšinou 20-roční mladí ľudia, ktorí mali život pred sebou. …..Určite sa nemýlim, že by dali asi všetko na svete, keby mohli aspoň o jeden deň dlhšie žiť, byť so svojimi blízkymi a aspoň naposledy na pár chvíľ ich objať. Sú vedľa seba pochovaní vojaci ako aj dôstojníci, muži aj ženy, mladší aj starší. Nie je medzi nimi žiadny rozdiel. Každý z nich je človekom.
 
Nebudem sa vracať k 8.5.2021 keď občania Čaputová, Remišová, Naď..a spol. vkročili svojimi nohami na Slavín a doslova sa vysmiali histórii a vysmievajú sa z nej stále. Tento deň ľudia odignorovali. Ale v krátkosti napíšem o tom, čo sa stalo o deň neskôr, 9.5.2021, keď ľudia spontánne prichádzali, tisíce ľudí prišlo položiť kvety a vzdať hold padlým sovietskym vojakom a všetkým tým, ktorí sú pochovaní na Slavíne. Celý deň od rána prichádzali, zanechali tam svoju lásku a energiu a odišli. Toľko sily, krásy, energie, úsmevov a horúcich srdcí bolo na Slovensku snáď naposledy keď sme vyhrali svetový titul v hokeji. Toľko spoločnej energie, naozaj nádherný a silný emočný zážitok. V jednote je sila a tento zážitok ukázal krásnu ľudskú jednotu ľudí. Ďakujem všetkým, ktorí prišli a ktorým záleží na Slovensku. Politici to nie sú, ale našťastie ľuďom ešte áno.
 
Ale poďme naspäť k podstate článku. Prechádzal som sa pomedzi hrobmi, čítal si mená v azbuke, pozeral som vek (väčšina z nich boli 20-tnici), muži, ženy, poniektorí mali aj fotografie. Veľa z nich padlo po oslobodení Bratislavy. V duchu som ďakoval za to, čo urobili a ďakoval aj ich rodinám. Bolo mi smutno, ktovie koľkí z nich by boli vedcami a urobili pre svet veľa, ktovie koľkí z nich by boli doktormi a zachraňovali životy iných. Väčšina z nich by mali svoje rodiny, svoje lásky a zmysel života. Bolo mi smutno, za nich, za ich rodiny. Premýšľal som nad tým, čo by povedali na túto dobu, keď videli vojnových štváčov vstúpiť na Slavín, vojnových štváčov voči ich krajine. Ktovie čo by povedali na túto dobu, keby videli, čo sa všade vo svete deje. Ktovie čo by povedali, keby mohli rozprávať. Ktovie čo by povedali na to, že ignorujú sa práva za ktoré bojovali. Ktovie čo by povedali na to, keby videli nastupujúci fašizmus. Ktovie ako sa im odpočíva ak vidia, že sa to môže vrátiť všetko späť proti čomu bojovali a zomreli. Pôda, kde ležia večný odpočinok, je posiata krvou padlých a slzami ich rodín.
 
Prechádzal som sa pomedzi hrobmi a pri každom jednom niečo zo seba zanechal. Zahľadel na fotografie a premýšľal som nad tým, čo by robili, keby nebola vojna, čo mali napísané v tvári, v očiach.
My sme mali šťastie, že sme vojnu nepoznali a nedovoľme, aby svet ovládol chaos, fašizmus a anarchia.
 
Prajem krásny deň s láskou v srdci pre našu krajinu a pre vás všetkých.
 
A jedno malé prianie na záver. Milujte svoju krajinu ako svoje deti a svoju rodinu. Nedovoľte zabudnúť na naše tradície, na našu históriu, na našu rodnú zem, na zem našich predkov, nedovoľme zabudnúť na všetko to, čo nás ľudí robí ľuďmi. Učme ich láske a múdrosti ako byť lepšími ľuďmi. Všetci máme v sebe tento dar a predávajme ho spoločne ďalším generáciám.
Sme Slovania a vždy budeme Slovania a nezáleží či sú to Slováci, Česi, Rusi, Rusínci, Bulhari, Bosniaci, Čiernohorci, Gorani, Chorváti, Macedónci, Pomáci, Srbi, Slovinci, Kašubovia, Lužicki Srbi, Moravania, Poliaci, Slezania, pomoranskí Slovinci, Bielorusi, Ukrajinci.
 
Ďakujem, že ste si to prečítali až do konca.
 
autor: Eddie W. Nicholas
V Bratislave 18.6.2021

Slovensko – krajina, ktorej zem spieva, časť č. 6 – Slovo na záver

20.09.2021

SLOVENSKO – KRAJINA, KTOREJ ZEM SPIEVA (Óda pre Slovensko – časť 6. malé prianie na záver) Milí priatelia, bratia i sestry, všetci, ktorí milujete Slovensko, našu rodnú zem, našu rodnú hrudu. Ďakujem všetkým, ktorí si prečítali všetkých 5 dielov Ód pre Slovensko (1.Rodná hruda, 2. Rodná zem, 3. Rodný jazyk, 4. Tradície, 5. História). Mojím cieľom bolo otvoriť v [...]

História – Óda pre Slovensko 5. časť

19.09.2021

HISTÓRIA (Óda pre Slovensko 5.časť) História je ako kniha, ktorá nás má niečo naučiť a my podľa tejto knihy môžeme zmeniť budúcnosť k lepšiemu. Vďaka histórii môžeme napísať svojimi skutkami svoju vlastnú knihu, ktorá bude písaná srdcom, bude pásaná nádejou pre lepší život nás i ďalších generácií. Vždy, keď sa do nej zahĺbime, načrieme dušou [...]

Tradície – Óda pre Slovensko 4. časť

18.09.2021

TRADÍCIE (Óda pre Slovensko 4.časť) Tradície, silná súčasť národov. Nielen región sa vyznačoval svojimi vlastnými zvykmi, ale doslova každá dedinka mala svoje vlastné zvyky a tradície, kroje, piesne. Už len nádherný kroj. Na Slovensku nenájdete rovnaké kroje v rozličných dedinách, aj keď sú blízko seba. V tomto je skutočná jedinečnosť a pestrosť regiónov. [...]

Vladimir Putin

ONLINE: Putin o útoku v Kremenčuku: Nestrieľame náhodne, ciele vyberá tajná služba

30.06.2022 05:40

Neútočíme na civilné ciele a nestrieľame náhodne, tvrdí Putin. Podľa Britov je ruské ostreľovanie nepresné a podobné tragédie ako v Kremenčuku sa zopakujú.

Israel Politics

Izraelský premiér Bennett avizoval svoj odchod z politiky

29.06.2022 22:45

Naftali Bennett minulý týždeň pripustil, že jeho vláda už nie je ďalej udržateľná.

Abortion / Interrupcie /

WHO: Zrušenie práva na interrupciu bude mať dôsledky aj mimo USA

29.06.2022 22:37

Americké štáty vedené konzervatívcami nadviazali na zrušenie práva na interrupcie okamžite – až osem z nich zakázalo umelé prerušenie tehotenstva.

Eagles of Death Metal, Bataclan, Paríž, teror

Strojca parížskych atentátov Salah Abdeslam dostal doživotie

29.06.2022 20:59, aktualizované: 21:10

Pri atentátoch na hudobný klub Bataclan a ďalších miestach v Paríži zomrelo v novembri 2015 až 130 ľudí.

Eddie W. Nicholas

Láska je jediným skutočným zmyslom života

Štatistiky blogu

Počet článkov: 104
Celková čítanosť: 328788x
Priemerná čítanosť článkov: 3161x

Autor blogu