Eddie W. Nicholas

TRADÍCIE

(Óda pre Slovensko 4.časť)

Tradície, silná súčasť národov. Nielen región sa vyznačoval svojimi vlastnými zvykmi, ale doslova každá  dedinka mala svoje vlastné zvyky a tradície, kroje, piesne. Už len nádherný kroj. Na Slovensku nenájdete rovnaké kroje v rozličných dedinách, aj keď sú blízko seba. V tomto je skutočná jedinečnosť a pestrosť regiónov.

V každom vlákne kroja je určitý príbeh. Je to viac ako národný poklad plný zlata, pretože skutočný poklad si nosíme v sebe a traduje sa po stáročia. Tradície sú ako kniha, do ktorej sa píše srdcom, posúvajú sa zvyky z jednej generácie na druhú. Vďaka tradíciám vieme ako sa žilo v dobách minulých, máme možnosť pocítiť dotyk minulosti a spojiť sa so životom predkov. Cez tradície nielen spomíname, ale zároveň si aj uctievame všetkých tých, vďaka ktorým máme možnosť ich prežiť na vlastnej koži.

V tradíciách sú ukryté posolstvá našich predkov. Sú v nich ukryté aj odpovede na otázky, ktoré si vtedy nevedeli vysvetliť. Majú nám ukázať kam v skutočnosti patríme, ktorý „Strom života“ je ten náš, ten skutočný, ten, ktorý nás spája s našou rodnou hrudou. Každá vetva tohto stromu znamená určité obdobie Slovenska, každý lístok je dedinka so svojimi zvykmi. Ten náš slovenský Strom života je pestrofarebný, mocný so silnými koreňmi, láskavý a plný vôní, pod kôrou má v sebe múdrosť spísanú vo zvykoch našich predkov.

Nedovoľme prosím, aby tento strom niekedy vyschol. Práve toto je ten strom, ktorého korene má každý z nás v sebe.

Tradície priamo ovplyvňovali  životy ľudí. Žili v tesnej blízkosti prírody, doslova boli ich každodennou súčasťou. Obetovali božstvám dary, uctili svojich Bohov,

V tichu sviečok, s vodou a korbáčom si pripomíname Veľkú noc. Krstenie dieťaťa sprevádzaný celou rodinou. Slovania tiež verili, že ten, kto zomrie na Veľkú noc, sa môže dostať priamo do raja, keďže bol v tom čase otvorený. Slovenským zvykom bolo aj nosiť malé deti na Kvetnú nedeľu do kostola, aby začali skôr rozprávať. Nadprirodzené sily mali podľa našich predkov počas veľkonočného týždňa najväčšiu moc, a preto sa pred nimi chránili.  A to napríklad tým, že zárubne stajní natierali cesnakom. Tiež zvykli šibať dobytok posvätenými vŕbovými prútmi a kravám sa na rohy uväzovali červené stužky. „Na Slovensku sa verilo, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa na určitých miestach dediny stretávali strigy, ktoré nielen tancovali, ale aj čarovali, odoberali kravám mlieko a škodili ovocným stromom. Slovania taktiež verili aj tomu, že sa zlí duchovia a strigy boja hluku. Preto ich plašili rapkaním na rapkáčoch.

V mesiaci máj (symbolom lásky) stavanie „májov“,  kde mládenec postaví strom pred dom dievčaťa o ktoré sa uchádza. V dávnych dobách sa postavilo niekoľko stromov v dedine, teraz je to len jeden.

Vianoce, Svätý Mikuláš, pálenie Moreny (Pre starých Slovanov bola Morena bohyňou zimy a smrti).

Všetky sprevádzali spevy, tance, ľudia boli odetý v jedinečných krojoch. Každá dedinka mala svoje vlastné. Viete si predstaviť presunúť sa do minulosti a prejsť  aspoň okolité dediny? Ja áno. Zažiť tú pestrofarebnú nádheru, výšivky na krojoch, počuť spev, zatancovať si.  A to je len malinká časť a je ich ešte veľa, preveľa ďalších.

Po stáročia tradície kolovali z rodičov na deti a tie ich posúvali pre ďalšie generácie. Je to ako dať kus zo seba, niečo čo človek má v sebe po celý život a tento dar posúva pre ďalšie generácie, do budúcnosti, nech sa nikdy nezabúda, čo je to Slovanstvo, čo je naše, čo je späté s našou krajinou s našou rodnou hrudou.

Tá krásna symbolika v piesňach, v krojoch, zvykoch, každá výšivka má svoju dôležitosť, svoj posvätný jedinečný zmysel, každý kroj, nezáleží či je liptovský, šarišský, zemplínsky, trenčiansky, oravský a či detviansky. Každý z nich má svoje srdce a svoju dušu. Každý z nich má v sebe ukrytý dotyk predkov, koreň stromu dedený z otca na syna, či z matky na dcéru. Obleč si ho niekedy a pocítiš silu Slovanstva a ak zavrieš oči, možno pocítiš aj jeho históriu, dotyk minulosti, krásu zvykov na dedinách, možno pocítiš aj teplo a láskavý dotyk život jeho predchodcu. Zvyky našich predkov, ku ktorým sa máme a musíme hlásiť. Doslova môžeme si povedať, že každá dedina mala svoje zvyky.

Máme veľké šťastie, že sme národ s bohatou kultúrou, s bohatou tradíciou, s bohatou históriou. Sme krajina Dobrákov, krajina hradov, krajina s krásnym mäkučkým jazykom. Krása ukrytá v našich krojoch je vyšitá múdrosťou a citom našich predkov. Tradície nám ukazujú kto v skutočnosti sme, kam patrí naše srdce, Máme možnosť sa spojiť s prírodou tak, ako to robili generácie pred nami.

A malé prianie na záver. Učte svoje deti tradíciám, nech sa nezabúda na tých, vďaka ktorým tu žijeme. Nech sa nezabúda na históriu, ktorá je v tradíciách ukrytá. Naši predkovia nám ich dali nech sa nikdy nezabudne na náš pôvod, na náš Strom života. Tradície sú posolstvom a nikdy si ich nenechajte vziať.

autor: Eddie W. Nicholas

v Bratislave 18.9.2021