Eddie W. Nicholas

Život a svet dospeje len tak ďaleko ako tomu sami dovolíme. Človek, samotný občan, je vždy tým najsilnejším článokm v reťazci krajiny a ten, kto tvrdí, že to nie je pravda je buď politik, ktorý má neutíchajúcu chuť po krvi a po moci a svojou bezchrbtovou prázdnou dušou zabíja občanov, alebo je to človek, ktorý ešte nepochopil svoju skutočnú vlastnú silu, silu pravdy a silu vôle.

Historia repetit se certis spatiis interiecti – História sa opakuje v pravidelných intervaloch

Keď sa pozriem objektívne a bez emócií okolo seba, to čo sa vôkol nás deje, je skutočná ľudská katastrofa. Pred každou skutočnou vojnou musí prísť najprv mediálna vojna.

Omieľanie dookola tej istej informácie, len inak podanej má za následok ovplyvnenie verejenj mienky. A tá je jednou z najdôležitejších krokov k vedeniu vojny. Od rúškom „oslobodenia“ zabíjať iných, nevinných ľudí. Politici to veľmi dobre vedia, čo znamená verejná mienka. Tej sa boja najviac. Hlavne tí, čo majú „bočné plány a úmysly“. Len si predstavte ako by to vyzeralo, kedy nenapadli bez postupnej mediálnej kampane vymývania mozgov krajiny. Najprv sa začalo písať o možných chemických zbraniach, potom o tom, že určite disponujú, neskôr, že ich hodlajú použiť. Krok za krokom sa slová približujú ku skutočným úmyslom. Islamisti (takto ich prezentujú médiá, skutočnosť je však iná) napadli redakciu Charlie Hebdo písali média. Ale škoda, že nevravia A, keď povedali B. V tomto prípade je to, že ich redakcia osočovala a dehonestovala ich Boha, ich vieru. Nemám rád násielie a neobhajujem to, čo sa stalo. Ale na druhej strane, prečo sa nepíše, koľkokrát bola táto redakcia upozorňovaná na to, aby voči viere iného národa takto nepísala? Malo sa to riešť iným spôsobom,ale zjavne ten iný spôsob niekomu nevyhovoval.

Takýchto správ boli denne stovky a stovky. K napadnutiu krajiny a likvidácii režimu. Neskôr sa vydalo krátke vyhlásenie, že žiadne chemické zbrane nenašli. Zámerom však nebola sloboda, ale ropa, podniky a doslova ekonomické vycucanie krajiny. Takýchto prípadov je nanešťastie veľmi veľa a tí, ktorí toto majú za následok, si len v tíšku mädlia ruku a penaize im doslova tečú. Krvavé peniaze. Tisíce mŕtvych, desaťtisíce rozbitých rodín, milióny hladujúcich. Toto je následok okupácie. Škoda, že toto už neukazujú v správach. Čo napadnutá krajina, to zničenie krajiny a ľudí.Takto sa napadla a doslova zlikvidovala bývalú Juhoslávia, Iran, Irak, Sýria….atď atď atd. A netreba zabudnúť tam, kde to začalo – DVOJIČKY. Všade sa píše o útokoch. Našiel som však na nete článok, kde sa píše, že začiatkom roka 2001, to je rok, ked bol útok na ne, dvojičky zmenili majiteľa a ten si ich nechal len pár týždňov pred útokom poistiť proti teroristickým útokom. Náhoda?

Vrátim sa trošku späť ale do histórie.

Keď pozerám okolo seba všade čítam o moslimoch akí sú nenávistní a agresívni vrahovia, ako nás Rusi okupujú a ohrozujú. Neviem ako vás, ale mňa a ani moje okolie neohrozujú a ani necítim, že by sa tak malo stať. Skôr by som povedal, že sú iné skupiny, ktoré ohrozujú, okupujú, ničia, dehonestujú, zabíjajú ľudí a aj národy. O nich sa píše ako o strojcoch slobody a nie ako o tých, čo v skutočnosti sú a čo robia ich „osloboditeľské návštevy“. Tieto mediálne udalosti, ktoré sú všade okolo nás mi veľmi pripomínajú 30-roky 20. storočia v Nemecku, keď sa k moci postupne dostával Adolf Hitler. Aby dokázal ovplyvniť davy ľudí, potreboval sa a aj postupne začal ovládať médiá. Keď si pozriete noviny z vtedajšej doby, letáky a iný tisk, všade sa píše len o židoch a Slovanoch. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že Hitler verejne prehlasoval, že len vďaka židom prehralo Nemecko 1. svetovú vojnu, pretože boli neschopní. Písalo sa, že Slovania sú podradní národ, že ich ohrozujú, okupujú územie, ktoré patrí len a len Nemecku, že nenávidia Nemcov. Tieto články vychádzali každý deň a postupne menili verejnú mienku až kým neovládli nemecký národ. Ľudia nešli za Hitlerom, pretože bol schopný štátnik a politik, nebodaj rečník, ale preto, lebo média uevrejňovali správy, z ktorých išiel pocit, že Slovania, židia a celkovo ostatní európania ohrozovali Nemecko. Strach, strach a opäť šírenie strachu. Strach je ten najhorší a aj najmocnejší pán. Ovplyvňuje myseľ človek, pud sebazáchovy dokáže zahmlievať pravdivý obraz skutočnosti. Tento mediálny jav trval roky a pokračoval aj po začiatku 2. svetovej vojny. Uvediem zopár príkladov. Napríklad Hilerova kniha Mein kampf je najpredávanejšia kniha v histórii Nemecka. Ale nie preto, že by bola tak skvelo a hlboko napísaná a každý ju chcel mať, ale preto, lebo bola zákonov stanovená. Ten, kto ju nemal, ten bol prezentovaný ako zlý občan Nemecka. Kupovali ju súkromné podniky, štátne inštitúcie a dávali sa darom. Napríklad ju dostávali darom manželia pri sobáši, či pri akejkoľvek príležitosti. Týmto spôsobom si Hitler zadovážil obrovský majetok. Nemysliteľné? Možno, zato bohužiaľ, ale pravdivé.

Hitler mal vlastné vojenské jednotky, ktoré odstraňovali tých, ktorí voči jeho osobe postavili. Postupne týmto sa málokto voči nemu verejne postavil a časom nebolo ani koho. Ďalší príklad toho ako sa mediálne šíri zlo, keď sa nemá kto voči nemu postaviť.

Všade sa píše len o tom, ako Nemci napadli Poľsko. Vo vtejších nemeckých médiách sa písalo, že poľské jednotky ako prvé napadli nemecké  a útok v médiách bol prezentovaný len za odvetu. Dosť zaujímavá odveta. Opak bol však pravdou. Je dokázané, že nemeckí vojaci prezlečení do poľských uniforiem napadli vlastné, nemecké jednotky. Len preto, aqby mohli zaútočiť na Poľsko. Zaujímavosťou je to, že už za pár hodín bola celá nemecká armáda pripravená napadnúť,, zlikvidovať a okupovať krajinu. Milióny vojakov, tankov, obrnených vozidiel, letectvo. Toto všetko sa nedá za pár hodín zjednotiť. Ale každý, kto niečo vie o vojenskej stratégii a organizovaní vie, že je to práca na niekolko dní, či týždňov. Nemecké vojská boli v skutočnosti pripravené na útok a keď si nenašli zámienku, sami si ju vyrobili. Niečo vám to pripomína? Verím, každému zmýšľajúcemu človeku to niečo pripomína. Nič nie je dielom náhody.

Vždy si treba uvedomovať možné následky a pointu možných následkov a zistíme, aká je v skutočnosti pravda, pretože nei slová, ale skutky robia život. Uzavrel by som to krátkou a veľmi múdrou myšlienkou „Len ten človek, ktorý hľadá pravda, nájde aj riešenie.“

Jediný zmysel života je v láske, milovať a ak tak nie je, treba spozornieť, pretože život a svet dospeje len tak ďaleko ako tomu sami dovolíme.

Eddie W. Nicholas