Eddie W. Nicholas

Stáročia putujúca múdrosť predávaná z pokolenia na pokolenie, strom života s pevnými koreňmi, lúka posiata krásou ľudskosti, mäkkosť až zamatová krása rodného jazyka, polia, lesy, Tatry, Dunaj i Váh. Pôda plná života dávajúca svoj vlastný život ďalším. Sme národ plný umeleckej a duchovnej kultúry. To všetko sme my. Slováci a Slovania. To, čo máme je naše, spojené s našim vnútrom, naša krv, naše srdce. To všetko si nosíme už po stáročia v sebe. Láska k rodnej krajine je jedna z mnohých lások, ktoré máme v sebe a je rovnako dôležitá ako láska k ľuďom, k rodine, k prírode, zvieratám. Pošliapať hodnoty rodnej krajiny znamená pošliapať hodnoty rodiny.

Svet potrebuje milujúcich ľudí. O to viac v tejto chorej, povrchnej dobe. Ľudí, ktorí cítia a neriešia malichernosti, ale neboja sa otvoriť svoje vnútro. A svojím vnútorným bohatstvom okoreniť a aj zohriať chladné vody tohto sveta.

Slovania sú národ hrdý a milujúci, národ s krásnym srdcom a hlbokou dušou. Slováci, Česi, Rusi sú týmto doslova známy. Som narodený v Československu a vždy budú Čechy mojím domovom a rodnou hrudou. Slovensko a Čechy, krajiny, ktoré patria k sebe nielen blízkosťou jazyka, ale aj cítením, ktoré v sebe všetci máme. Kráľovstvo České plné krásnych a dobrých ľudí s hrdou kráľovskou krvou a veľkým srdcom. Keď som cestoval a spoznal som Slovákov, Čechov alebo Rusov, vždy boli dobrosrdeční, pohostinní, otvorení. Proste národy Dobrákov. Národy krásne svojou ľudskosťou, veľkým srdcom a pokorou. Baľšaja Rus. Nepoznám Rusa, ktorý by nebol dobrosrdečný, ktorý by nemiloval svoju krajinu, ktorý by neprejavoval ľudskosť. A v tomto je krása národa krása ľudí. A som vďačný za každého ruského priateľa, ktorého mám. Sú mi inšpiráciou a dávajú vieru.

Vždy som obdivoval na ľuďoch, keď dokážu nezištne prejaviť ľudskosť. Základné prejavy ako pozdraviť, požiadať, poďakovať. Sú to slová, ktorými môžete ľuďom k lepšiemu zmeniť deň. Prejaviť ľudskosť nie je slabosťou, ale ukáže veľkosť človeka. Pokora nie je o tom padnúť na zem, skloniť hlavu, chrbát. Byť znamená byť pokorný, mať otvorené srdce, mať dušu, pochopenie, hrdosť a úctu. Byť pokorným znamená aj ukázať v sebe ľudskosť a hodnoty.

Prečo je dôležité prejavovať lásku k rodnej zemi? Je to zem našich rodičov, starých rodičov, všetkých našich predkov. Len vďaka nim sme tu a len vďaka nim máme to všetko, čo je v nás. Všetky dary, ktoré v sebe skrývame, krv ktorá nám zurčí v žilách, dušu Slovanskú po stáročia formovanú, žili sme v láske, učili nás svoju múdrosť. Stratiť vlastnú rodnú hrudu znamená stratiť svoju tvár, svoju identitu, pošliapať po pamiatke všetkých predkov, zničiť všetko to, za čo oni pre nás bojovali.

Pokiaľ stratíme identitu, stratíme seba a doslova zabijeme a zatratíme všetkých našich predkov. Kde sa len pozriem vidím kriminalitu, násilie, vydieranie, povrchnosť. Jeden druhého chce vlastniť, mamon. Kam zmizla skutočná láska, kam to všetko speje? Bez lásky sme menej ako zrnko v púšti a bez lásky k rodine a vlasti sme ako zrnko v púšti bez mena. Bez domova. A nám je domovom naše malé a o to viac milované Slovensko.

A na záver:

Za seba, za rodinu, za deti, za vlasť, za lásku, za hrdosť a tradície, za Slovensko…proste za nás, Slovákov a všetkých Slovanov. V hrudi nám bije Slovanské srdce a žilách koluje Slovanská krv. Buďme hrdí na zem, po ktorej kráčame, na našu rodnú hrudu, na zem našich predkov, na naše milujúce Slovanské srdce.

Láska je jediným skutočným zmyslom života. Je toľko prejavov lásky koľko je hviezd na nebi, stačí si vždy len jednu vybrať. A láska k vlasti je jedna z nich.

A jedno moje malé prianie na záver. Milujte svoju krajinu, zem našich predkov, buďme všetci hrdí a milujúci a tento dar predávajme ďalej ďalším generáciám. Veďme naše deti k láske a k múdrosti. Sme Slovania a vždy budeme Slovania a nezáleží či sú to Slováci, Česi, Rusi, Rusínci, Bulhari, Bosniaci, Čiernohorci, Gorani, Chorváti, Macedónci, Pomáci, Srbi, Slovinci, Kašubovia, Lužicki Srbi, Moravania, Poliaci, Slezania, pomoranskí Slovinci, Bielorusi, Ukrajinci.

Ďakujem, že ste si to prečítali až do konca.

Autor: Eddie W. Nicholas

20.2.2020