HISTÓRIA
(Óda pre Slovensko 5.časť)
História je ako kniha, ktorá nás má niečo naučiť a my podľa tejto knihy môžeme zmeniť budúcnosť k lepšiemu. Vďaka histórii môžeme napísať svojimi skutkami svoju vlastnú knihu, ktorá bude písaná srdcom, bude pásaná nádejou pre lepší život nás i ďalších generácií. Vždy, keď sa do nej zahĺbime, načrieme dušou do jej vnútra, dovolí nám sa dotknúť životov tých, ktorí kráčali cestou života pred nami. Môžeme sa dotknúť miest, na ktorých zanechali minulé generácie svoje odkazy. Môžeme sa poučiť, môžeme pozmeniť prítomnosť a zmeniť aj budúcnosť. Stačí len načrieť do tejto múdrej knihy a ona nás vždy obdaruje niečím novým, niečím, čo nám dá zmysel a aj nové svetlo do života. V tom tkvie krása a sila histórie. Keď otvoríme túto knihu ona nám dovolí načrieť do rieky múdrosti našich predkov.
História je obraz o tom, kto sme teraz. Keby nebolo našej histórie, nie je naša prítomnosť a zase my vytvárame históriu pre naše deti tak, aby naša prítomnosť nebola negatívnou históriou (spomienkou) našich detí a vnukov.
Spomínam si ako mi moji starí rodičia rozprávali o vojne, o ich rodičoch a predkoch a ja už ako malý som ich doslova s otvorenými ústami počúval a to všetko nasával do seba. Mal som z toho už vtedy zimomriavky a mám ich aj teraz, pri písaní. Múdrosť starších je zdieľaná už od ich rodičov a tí ju dostali od svojich rodičov zase. Toto tradovanie nám ukazuje životy dávno minulých ľudí, ktorých sme nikdy nepoznali, len sme o nich vďaka ústnemu podaniu počuli.
Nemali by sme nikdy na ňu zabúdať a ctiť si ju a aj tých, ktorí nám svoju múdrosť posúvajú. Krása slovenskej histórie siaha až do dávnovekov. Každá z týchto krás je ako rozkvitnutý kvet na lúke poznania. Múdrosť sa nedá odtrhnúť, tú treba len vnímať a preciťovať. Krása múdrosti nám zmení pohľad, obohatí vnútro a túto krásu môžeme aj my neskôr predať ďalšej generácii. Rovnako ako nám bola daná, tak aj my tú našu budeme opäť posúvať ďalej, našim deťom, našim vnukom. Je mi veľmi ľúto, že sa viac nepíše o bohatej histórii, ktorú tu máme. V histórii je veľa múdrosti a my sme súčasťou tejto každodennej múdrosti a hrdosti. Každý z nás, čo si to uvedomuje, alebo nie, každý deň napíše niečo do svojej vlastnej Knihy života. Ktorá krajina sa môže pochváliť tým, že je aj nazývaná krajina hradov. Ktorá krajina má breh pravekého mora a dodnes sa nachádzajú fosílie. Jednou z mála je opäť naše milované Slovensko. Slovensko má takú bohatú kultúru a neskutočne dlhú históriu, že môžeme byť na to aj právom veľmi hrdí. Veď územie Slovenska siaha až po prvotný život na Zemi.
Naše malé milované Slovensko, nazývané aj krajinou hradov. Kde inde ako tu, na našej rodnej hrudi nájdete fosílie a o pár metrov ďalej sa nad krajinou vyníma historicky skvost nad Dunajom, Devínsky hrad. Bratislava, zvaná aj Krásavica na Dunaji. Jej dnešné územia ako Sandberg a Devínska Kobyla to bol breh treťohorného mora, skameneliny a fosílie staré 14 miliónov rokov.
Slávny slovenský maliar Albín Brunovský mal v tejto oblasti dom a jeho vnúčatá pri hraní v piesku našli kosti pravekej veľryby.
Už 94 rokov máme presvedčivý dôkaz, že aj na našom území žili neandertálci. Pred toľkými rokmi totiž v podtatranskej obci Gánovce v okrese Poprad našli odliatok mozgovne neandertálca, ktorý žil asi pred 120-tisíc rokmi. A je to aj najstarší paleontologický nález nájdený na Slovensku.
Jaskyňa Čertova pec je 27 m dlhá obojstranne priechodná jaskyňa v pohorí Považský Inovec. Jej tajomné priestory obývané pred desiatkami tisícov rokov neandertálcami predstavujú najstaršie doložené jaskynné sídlo na celom Slovensku
V roku 1961 sa pri Váhu našla čelová kosť neandertálca datovanú na 75.000 – 100.000 rokov.
Nálezy Mamuta pri Repišti a či pod Michalskou bránou v Bratislave, Moravianska Venuša, plastika pravekej ženy, ktorá bola nájdená pri archeologických vykopávkach r. 1940 v Moravanoch pri Piešťanoch starú cca 22.800 rokov. A to je len malinký výňatok zo života okolo nás.
Vedeli ste napríklad, že najkrajšia klavírna skladba všetkých čias Beethovenova Mesačná sonáta bola skomponovaná práve na Slovensku v Dolnej Krupej? Beethoven tam strávil časť svojho života a svoju lásku vtedy vložil do tejto nezabudnuteľnej sonáty.
Spomínam si, keď som sa podieľal na archeologických vykopávkach v bratislavských Jarovciach, kde sa našla rímska dedina (zachovaná jedna Vila Rustica) približne z roku 400. n.l. Okrem mnohých nálezov mincí, keramiky, prsteňa sa našla aj vypaľovacia pec aj so zachovaným popolom a rozbitou keramikou. Ja som našiel aj sklenenú ozdobnú retiazku na krk, tepecké kladivko. Ale najvýznamnejší nálezom bol unikátny rímsky sarkofág aj s kostrovými pozostatkami tela.
Osobne som robil aj rodostrom našej rodiny a dostal som sa až do roku 1700. Tie krásne pocity pri bádaní, to vzrušenie, keď nájdete svojich predkov. A dokonca som si našiel aj dvojníka. Keď sa dotknete miest, kde žili, ako žili, keď čítate o ich každodennom živote. List za listom pomaly pretáčate a keď zavriem oči a o pár chvíľ už s nimi prežívam ruch života, časť ich príbehu. Je to dotyk minulosti a ten sa dokáže zaboriť veľmi hlboko do duše a srdca človeka. Napokon som sa dopátral, že môj prvý datovaný predok je z polovice 14.storočia. Buďme milí priatelia, dobrí ľudia, vďační za našu históriu. Len vďaka nej môžeme viac pochopiť prítomnosť a zmeniť budúcnosť.
Historia est liber antiquitatum pulcherrimus plenus sapientiae maiorum (História je najkrajšia kniha dôb minulých plná múdrosti našich predkov).
A preto milí priatelia, bratia i sestry, učte seba (pretože stále je čo sa učiť) a aj svoje deti histórii. Nech od malička vedia o Slovensku, o krajine hradov, čo najviac. Vzdelanie kráča ruka v ruke s múdrosťou. Máme byť právom na čo hrdí. Milujme Slovensko, našu rodnú hrudu, ona je tá, ktorá je vždy našim domovom a aj nech je človek akokoľvek ďaleko, vždy ho to ťahá domov.
A ten, kto nám chce zobrať našu históriu, prípadne ju pozmeniť podľa nepravdy, ten nie je hoden sa vyjadrovať k Slovensku, pretože jeho úmysly nie sú čisté.
Ďakujem, že ste si to celé prečítali
autor: Eddie W. Nicholas
V Bratislave 19.9.2021 o 19:19 hod
a toto malé naše milé Slovensko nám prznia tí... ...
Celá debata | RSS tejto debaty